Snubný prsteň je vnímaný ako symbol večnej, nekončiacej lásky. Čo naznačuje aj jeho kruhový tvar, ktorý nikde nezačína ani nekončí. Navlieknutie prsteňov pri obrade symbolizuje spojenie partnerov a dôkaz lásky a vernosti. V nasledujúcich riadkoch vám priblížime vznik a vývoj tohto najstaršieho svadobného rituálu, ktorý teraz berieme za samozrejmosť.
Nosenie prsteňa na prste ľavej ruky pochádza zo starého Egypta, kde tamojší obyvatelia verili, že
žila ľavej ruky je priamo spojená so srdcom. Prsteň sa dnes nosí na ľavej ruke i z praktického hľadiska. Väčšina ľudí sú totiž praváci a na pravej ruke by im mohol pri práci prekážať. Za povinnú súčasť svadobného obradu boli prstene vyhlásené pápežom Mikulášom I. v 9. storočí. Spočiatku snubné prstene nosili len ženy a až v 20. storočia sa tento zvyk začal uplatňovať aj pre mužskú populáciu.
Materiály sa vyberali hlavne podľa dostupnosti. Najčastejšie volené boli kovy ako je železo, ktoré znázorňovali silu a moc, meď alebo hliník. Ako snubný prsteň ale mohla poslúžiť napríklad aj tráva alebo krúžok od záclony. Drahé kovy sa začali používať až v neskorších dobách.
V 14. storočí nastal zlom v šperkárstve, kedy Taliani začali do prsteňov vsadzovať drahé kamene. Avšak túto "novinku" si mohli dovoliť len ľudia z vyšších vrstiev.
V dnešnej dobe je sortiment materiálov a tvarov naozaj široký. Medzi nestarnúcu klasiku patria
prstene zo žltého zlata. Modernejšie sú potom tie zo zlata bieleho alebo ružového a ich rôzne farebné kombinácie.
Dámske prstene bývajú často osadzované briliantmi alebo menej cennými zirkónmi. Stretnúť sa ale môžeme i s prsteňmi vyrobenými z chirurgickej ocele, titánu, volfrámu alebo platiny.